Tak trochu…

Je piatok večer a ja sedím a premýšľam… zajtra je posledný septembrový, deň, keď môžem ešte dúfať, a veriť, že bude lepšie…že nás síce bude čakať dlhá cesta, nebude ľahká, nepôjde to hladko, možno to bude bolieť, ale som presvedčená o tom, že ak sa to podarí tak to bude stáť zato.

Budeme mať budúcnosť, nielen my ale aj naše deti…

Nechcem mať strach, nechcem ísť zajtra k voľbám so strachom, nechcem sa ráno zobudiť so strachom čo bude…nechcem, aby ma strach prinútil veriť rečiam, že všetko bude dobré a všetko sa dá a je to jednoduché… za 12-násť rokov sa to nedalo a zrazu to pôjde? Všetko  čo je tu zlé, čo nefunguje sa stalo za posledné 3 roky?

Naozaj máme to mu veriť? Máme veriť tomu, že to všetko sa pokazilo za posledné 3 roky? A tie roky predtým sa  nerátajú lebo všetko fungovalo? Že sme neprišli o peniaze z EÚ, že tu nebola korupcia, že nám fungovali súdy…? Že sme nečakali na termín u lekára? Že sme do dôchodku išli s úsmevom na perách, keď sme zbadali výmer dôchodku so sociálnej poisťovne? Že naše deti mali školu zadarmo? Že naše platy  boli ako priemerné platy v ostatných krajinách v EÚ?

Naozaj chceme veriť tomu, že ak by tu posledné 3 roky bola iná vláda tak by pandémiu, vojnu na Ukrajine a tým spôsobenú infláciu zvládli lepšie?

Nie všetko čo sa spravilo bolo ideálne no boli to situácie, s ktorými sa predtým nestretla žiadna vláda. Áno je pravda, že si z tohto obdobia skôr zapamätáme to nekonečné množstvo konfliktov, hádok, obviňovania a aj to dobré čo sa podarilo tak to nebudeme vnímať – to už vlastne ani nevnímame… No napriek tomu, naozaj chceme  uveriť tomu, že keby bol pri “moci” hocikto iný tak tu nebude inflácia, nebudú drahšie energie a neskolabuje nám zdravotníctvo?

Nebolo to náhodu tak, že posledných 12 rokov čo nám tu vládol “Smer” a spol. sme  sa pomaly, potichu skôr približovali k životu “smerom so smerom” na východ? Autoritatívnemu režimu vládnutia?..drahými hodinkami (mimochodom vyrobených na tom “zlom západe”)…

Že ak niekto poukázal nato čo sa tu deje tak bol obvinený z vplyvu “mimovládnych organizácií”? Z vplyvu mainstreamových médii? Že každý kto má iný názor ho nemôže mať sám od seba, ale určite je pod vplyvom… Čo ho? Koho? Vlastného rozumu? Vlastnej vôli rozmýšľať? Pýtať sa? Očakávať odpovede?

Že namiesto toho, aby sa nám pomaly “plnila špajza” sa tam niečo málo nechalo , aby to nevyzeralo zle a ostatné išlo do nenávratna….? Že s tým čo tam nechali by tie posledné “ťažké“ 3 roky” zvládli lepšie? Lepšie pre koho?

Preto nás všetkých, ktorí  sa zajtra rozhodneme, využiť možnosť – môcť aspoň jeden deň  mať “moc” rozhodnúť sa  – kto bude “riadiť” naše následujúce dni…, chcem poprosiť – predtým ako vložíme svoj hlas do obálky položme si aspoň tieto otázky…

Nechcem , aby ma ovládol strach a ja som uverila, sľubom, ako nám bude dobre, ako by  mávnutím “zázračného prútika” sa znížia ceny potravín,  pohonných hmôt a energií, ako si zavolám do ordinácie lekára a ten mi dá termín na zajtra… ako nikde nebudú čakacie doby,  ako nebudem musieť mojej dcére kupovať školské potreby… ako mojej mame zrazu narastie dôchodok o 200  Eur a ja pôjdem do dôchodku v 60 rokoch a v neposlednom rade, keď sa mi skončí fixácia na hypotéke tak mi banka dá úrokovú sadzbu 0,5%….!!!

Ak tomu uverím tak má ovládne strach… lebo ako sa hovorí “nádej umiera posledná”… a znovu a opätovne uveríme sľubom…

Nechcem mať strach z toho, že nás ovládne nenávisť… Každý má právo na dôstojný život…

Aj v rodine ak chceme ísť na dovolenku, kúpiť si  auto, zaobstarať bývanie musíme šetriť. Ak niečo chceme, potrebujeme musíme na to mať… alebo sa zadlžovať dovtedy kým nám už nikto nepožičia a potom čo budeme robiť…bude neskoro hovoriť “keby sme to robili inak”…

Nádej je to čo nás všetkých spája…každý z nás chce veriť že sa budeme mať lepšie… no každý z nás vie, že mať sa lepšie nie je jednoduché ak niečo chceme dosiahnuť nestačí len čakať a spoliehať sa nato, že to niekto za nás spraví. Že sa tak stane bez “bolesti” bez “ústupkov” bez “vystúpenia so svojej komfortnej zóny”…

Každý z nás je jedinečný a tak ako každý z nás chce, aby nás ľudia naokolo brali takých aký sme naučme sa aj my presne tak brať ľudí okolo nás aj, keď sú iní… Tolerancia, rešpekt , úcta … to všetko chceme od ostatných a je dôležiťe, aby sme to aj mi vedeli dávať…

Máme teraz možnosť voľby, využime ju…

Využime ju, aby náš hlas neprepadol len preto, že sme neprišli k voľbám a nakoniec ten hlas prepadol v prospech niekoho komu sme ho vôbec  nechceli dať.

Využime tú to možnosť – slobodu rozhodnúť sa sami, aby za nás nerozhodovali iní…